V Štátnom archíve v meste Šaľa, kde sa narodil 16. mája 1842 v
učiteľskej rodine, je zapísaný pôvodným menom Ján Čiernohaus, vysvetlila
TASR hovorkyňa mesta Erika Kollerová.
Základné vzdelanie absolvoval v rodisku, gymnaziálne roky prežil v
Trnave a v Nitre. Neskôr pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu technického
zamerania vo Viedni, štúdium úspešne ukončil v Zürichu.
Najskôr pracoval na riaditeľstve železníc vo Viedni, kde projektoval
strešné konštrukcie a oceľové mosty. Podieľal sa aj na projektovaní
odvážneho diela - Bosporského prieplavu, čím si získal medzinárodný
rešpekt.
Záujem o spoluprácu s Čiernohausom prejavil tiež Eiffel. Bolo to v
období, keď sa pripravovala svetová výstava a pri tejto príležitosti
bola naplánovaná výstavba dominanty Paríža – vyše 300 metrov vysokej
veže v centre metropoly Francúzska.
Stavba Eiffelovej veže trvala len 18 mesiacov. Čiernohaus zodpovedal za
výpočet nosnej konštrukcie, ktorá mala váhu deväť tisíc ton. Zároveň bol
odborným dozorom stavby. Elegantná, ľahko pôsobiaca konštrukcia sa
ukázala byť veľmi stabilnou. S výškou 324 metrov bola do roku 1930
najvyššou stavbou na svete. Veža, vyvolávajúca protichodné nálady,
odsudzovaná aj velebená, mala stáť na svojom mieste iba do roku 1909.
Napokon nebola odstránená a dodnes priťahuje pozornosť návštevníkov z
celého sveta.
Eiffel sa po dokončení stavby s Čiernohausom rozišiel, ten sa následne
prihlásil do medzinárodného konkurzu vypísaného uhorským kráľovským
dvorom na výstavbu dunajského mosta v Budapešti. Konkurz vyhral a stal
sa projektantom nielen spomínaného mosta, ale prakticky všetkých
budapeštianskych mostov.
Bol priekopníkom v stavbe mostov, keď dokázal staticky riešiť
konštrukčné celky podľa vlastných výpočtov. Kým v tej dobe sa na
technických školách učilo, že rozpätie nesmie byt väčšie ako desať
metrov, Čiernohaus svoje projekčné celky predimenzoval. Vtedy ani
netušil, že jeho mosty budú o desiatky rokov neskôr niekoľkonásobne
preťažené. Jeho výpočty vyhovovali technickým parametrom aj na konci 20.
storočia.
Medzi Čiernohausove významné diela patrí konštrukcia Východnej stanice v
Budapešti a budapeštianska centrálna kotolňa. Projektoval tiež
konštrukciu na obracanie rušňov v Budapešti, tento projekt bol
realizovaný aj v iných európskych mestách. Je tiež autorom prvého
otáčavého mosta v Európe, ktorý postavili v chorvátskej Rijeke. Ďalšími
jeho dielami sú most cez Tisu v Segedíne a viedenský most Stadlau cez
Dunaj.
Pod organizáciou Maďarských štátnych železníc pracoval až do roku 1892,
odkiaľ z funkcie hlavného inžiniera odišiel do dôchodku. Výkresy jeho
najvýznamnejšieho diela - Mosta slobody v Budapešti, vypracoval už ako
dôchodca. Po vzniku prvej Československej republiky (ČSR) sa v roku 1918
vrátil Čiernohaus-Feketeházy do Šale, kde zomrel 31. októbra 1927 vo
veku 85 rokov.
V Šali je po ňom pomenovaná ulica v blízkosti centra. V miestnom
cintoríne je postavená kaplnka rodiny Feketeházyovcov a aj budova
maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu Csemadok nesie názov
maďarský dom Jánosa Feketeházyho. "Na budove Mestského úradu boli
umiestnené aj dve pamätné tabule Feketeházyho v slovenskom a v maďarskom
jazyku. Budova Mestského úradu však nedávno prešla komplexnou
rekonštrukciou. Práve v týchto dňoch riešime otázku, kam pamätné tabule
umiestniť. Z technických príčin ich nie je možné umiestniť na vynovenú
fasádu a preto plánujeme vytvoriť vedľa budovy radnice pamätné miesto.
Tu by sme umiestňovali aj v budúcnosti pamätné tabule významných
osobností Šale. Ako prvú tu určite umiestnime pamätnú tabuľu
Feketeházyho," povedala TASR hovorkyňa mesta Erika Kollerová.